Dátum:19.11.2018
Pôvod žiarového zinkovanie ocele siaha až do roku 1741. Francúzsky chemik Paul-Jacques Malouin objavil, že zinok môže efektívne chrániť oceľ proti korózii. Tento objav ešte vylepšil Stanislas Sorel, ktorý zaviedol chlorid amónny ako tavivo. Sorel potom v roku 1837 podal svoju prvú patentovú prihlášku a jeho patent sa využíva dodnes.
Tavivo sa nanáša na oceľ v špeciálnej vani. Tá obsahuje vodný roztok chloridu zinočnatého a chloridu amónneho. Pred samotným žiarovým zinkovaním treba oceľ usušiť v sušiacej peci. Na povrchu ocele je teraz vrstva taviva, ktorej funkciou je zabraňovať tvorbe tvrdého zinku v zinkovej tavenine a zbavuje zinkovú kúpeľ od nechcených oxidov vzniknutých počas zinkovanie. Pri vynárania ocele z kúpeľa sa musí dbať na jej čistú hladinu, ktorú zaručuje dôsledná obsluha. Nasleduje chladenie ocele a jej následná kontrola.
Menej rozšírený spôsob zinkovanie, ale rovnako kvalitný. Pri tejto variante je tavivo (chlorid amónny) priamo na hladine zinkové kúpele. Vaňa s roztaveným zinkom je rozdelená do dvoch častí. Ako prvá sa oceľ ihneď po očistení vkladá do časti s tavidlom. Potom je oceľ presunutá do druhej časti zinkovej kúpele, kde je voľná hladina. Nakoniec prebieha chladenie a kontrola.
Na čo najlepší zážitok z nakupovania potrebujeme Váš súhlas so spracovaním cookies, teda malých súborov, ktoré sa dočasne ukladajú vo Vašom prehliadači. Tieto súbory umožňujú funkčné vyhľadávanie, uloženie produktov v košíku, pamätajú si vaše prihlásenie a pomáhajú nám priblížiť Vaše záujmy, aby sme Vás neobťažovali nevhodnou reklamou.